Svedomie - poviedka

30. prosince 2013 v 21:15 |  Literatúra
Zdar ľudia.

Tentoraz som namiesto art spamu pripravila pre vás nejakú random poviedku. Sama neviem, z kade bol námet, ale je to príbeh o jednom chlapovi, ktorému život trocha sťaží vzťah.

Áno, osobne nemám rada lásku a vzťahy, ale vždy som si niekedy predstavovala, aké musí byť hnusné, keď aj perfektného chlapa podvedie nejaká ženská. Tak som tedy napísala niečo. Sama neviem prečo.



Svedomie

Mal som ju rád.
Miloval som ju.
Ale ona ma zradila.
Od veky som bol svižný, radostný a plný energie. Vedel som prekonať rôzne prekážky, či už boli zložité alebo nie. Lusknutím prsta som sa vedel vymotať z hocijakého problému. Mal som rád spoločnosť a stretávať nové tváre bolo pre túto loptičku energie potešenie.
Po maturite, ktorú som zvládol vynikajúco, som hneď nabehol na univerzitu do zahraničia. Univerzita zaoberajúca sa financiami. Poviem vám, darilo sa mi úspešne. Bolo to, ako by mi niekto stále dával preč tie najťažšie prekážky. Život bol ako raj.
Ale mýlil som sa.
Bol som natoľko zaslepený svojim požehnaným šťastím, že rozum stratil svoju moc. To mi život aj ukázal, aby som si dával pozor. Ale neukázalo mi to nejakou drobnou chybou. Život sa rozhodol mi to ukázať priamo. Až bolestne. Keď mi ten život ukázal pravdu, bolo to akoby sa na vás pozrel do vašej duše najdesivejší prízrak s červenými očami ako dýky. Krutá a bolestná. Vtedy som pochopil, čo je ten život.
Začalo to jednoducho. Na jednej menšej slávnosti som sa zahľadel do jedného dievčaťa. Bola slušne a primerane oblečená, jej úsmev bol perfektný a tie jej oči... Leskli sa ako smaragd. Keď som ju oslovil, dočista ma zaslepila. Jej hlas znel ako med a ešte jej smiech znel tak... Nežne.
Po pár dňoch posielania rôznych textových správ sme si dohodli rande. Neviem, aké kúzla na mňa zosielala. Stále viac a viac som na ňu myslel, zjavovala sa v snoch a jedine po čom som túžil, je vidieť ju a mať ju pri sebe.
Asi po 3 mesiacoch chodenia na rande som zobral tú odvahu. Boli sme v parku, pouličné svetlá jemne osvetľovali hladinu jazera, na ktoré sme hľadeli. Zobral som ju nežne za ruku a predstúpil som pred ňu. Dal som jednu ruku okolo jej krku, druhú okolo pása. Zahľadel som sa jej do očí a odhrnul som z jej tváre vlasy. Naklonil som sa k nej bližšie a vtedy, ako sa dotkli naše pery... Neviem opísať ten pocit. Ale bol úžasný. Neviem ako sme dlho stáli v takom objatí, ale asi to bolo pár minút.
Vtedy som si myslel, že všetko začalo naberať ešte lepší smer.
Ach, ako som sa ja len mýlil.

Zistil som to po troch rokoch.
Mal som už prácu, kde som si poctivo a slušne zarábal. Spolu som chodil s tou krásnou dievčinou.
Ale niečo sa mi nepozdávalo. Každým dňom sa akosi z môjho života vytrácala. Nechcel som priveľmi o tom zisťovať, možno nemá na mňa až toľko veľa času ako kedysi, niečo s rodinou... Bol som na omyle.
Na omyle, keď som ju videl bozkávať sa s iným chlapom.
Nevšimla si ma.
Ja som rýchlo odišiel.
Taká zlosť vo mne kyprela, jedine, čo po mojej mysli behalo, bolo zabiť niekoho. Zabiť, zabiť, zabiť! A zabiť práve ju. Áno, nech pocíti, akú zlosť a smútok tu teraz prežívam, nech pocíti to na vlastnej koži! Áno. To je môj plán. Zabiť ju. Ale čo to. Cítil som slzy stekajúce po mojej tvári. A niečo mi našeptalo mojej mysli. Je zabitie tá najlepšia cesta? Veď sa pozri na tie krásne chvíle, čo ste spolu prežívali každý jeden deň. Ach, ako ja niekedy neznášam svoj mozog. Pateticky som padol na posteľ a vzlykal som tam ako nejaké dieťa, čo nedostalo novú konzolu na Vianoce.
Môjho zvláštneho správania si všimli aj priatelia a aj môj šéf, ktorý bol natoľko milý, že mi dal na týždeň voľno. Nech sa postavím na nohy.
Prechádzal som sa po parku a v nejakom altánku som videl ju. Samotná, ako štíhla a elegantná antilopa na kameni. Mne, leopardovi sa zapli inštinkty. Inštinkt bol zabiť korisť. Vytasil som svoje pazúry - vreckový nožík a potichu som sa priblížil k nej. Stála chrbtom ku mne. Vynikajúco. Ako som sa k nej snažil priblížiť viac, korisť niečo tušila - zacítila nebezpečenstvo. Prudko sa ku mne otočila a zhíkla. Vtedy som na ňu vyskočil a prišpendlil som ju o zábradlie a namieril nôž na jej hladký krk. Och, aká by bola škoda, keby som jej to skrášlil jej vlastnou krvou. Bol som pripravený ju bodnúť, keď ma vtedy niečo bodlo do mysle. Môj zrak ma bodol. Potom aj moje uši.
Plakala. Videla, že určite trpím za jej čin. A počul som, že je jej to veľmi ľúto. Nechcela to spraviť. Sama nevedela prečo to spravila.

A viete, vtedy som niečo na sebe postrehol.
Počul som veľakrát, že keď niekto začul je mi to ľúto, tak sa naštve ešte viac. A chce tú osobu ešte viac vidieť mŕtvu.
Ja som bol asi výnimkou.
Jej slová cez mňa sa nedostali.

A viete, vtedy ma napadlo niečo, keď som odtiahol od nej nôž.
Pre ňu by smrť bola len rýchly lístok do sveta mŕtvych. Trpela by sa svoj čin len pár sekúnd.
A čo tak nechať ju trpieť naveky?
Viete, niekedy si myslím, že svedomie je na niečo vhodné.
Na týranie myslí.

Ona to vedela.

Keď som od nej odchádzal, začul som len duté zadunenie dreva, ako dopadla na kolená, nahlas plačúc.

Svoju prácu s ňou som skončil.
Už si dávam pozor.

Už nie som zaslepený hlúpym šťastím ako kedysi.

__________________________________________________

~Sasha
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 + Platy + + Platy + | Web | 1. ledna 2014 v 10:36 | Reagovat

What a betchhhhhhhh UnU

2 sashathealien sashathealien | 1. ledna 2014 v 19:21 | Reagovat

[1]: Yes unu A potom sa ten týpek stane gay, yaaaay BD

3 Revi Revi | Web | 2. ledna 2014 v 19:52 | Reagovat

Ošúvaj budzeme SB? :3

4 Crazy the Teselecta Crazy the Teselecta | 5. ledna 2014 v 1:32 | Reagovat

[2]:
Ouo gays 4ever!

5 sashathealien sashathealien | 5. ledna 2014 v 8:41 | Reagovat

[4]:  Yes! OuO

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama